Systémová enzymoterapie pro odborníky

Hydrolytické enzýmy v terapii zápalových reumatických chorôb

Jozef Rovenský, Daniel Žlnay, Dagmar Mičeková, Alena Tuchyňová, Ľubica Rauová

Výskumný ústav reumatických chorôb, Piešťany

Reumatológia v teórii a praxi, 1998, Osveta, Martin SR , str. 926-927- ISBN 80-88824-80-X

158 K/254

Reumatické choroby predstavujú vo svojom celku nielen závažný zdravotnícky, ale aj ekonomický problém. Vyznačujú sa častým výskytom, sú jednou z najčastejších príčin pracovnej neschopnosti, dlhodobej invalidity a vyžadujú aj náročnú liečbu. Veľkým terapeutickým problémom sú rezistentné formy zápalových reumatických chorôb. Napriek velkým pokrokom v kombinovanej terapii bežne používanými liečebnými prostriedkami sa často nepodarí potlačiť aktivitu reumatoidnej artritídy (RA), juvenilnej chronickej artritídy (JCA) alebo ťažkých foriem ankylozujúcej spondylitídy (AS). Preto sa stále hladajú dalšie spôsoby liečby, ktorými by sa podarilo zastaviť malígny priebeh týchto rezistentných foriem (3).
V zásade možno použiť kombinovanú terapiu liečebnými prostriedkami typu DMARDs, prípadne použiť imunomodulačnú liečbu, to znamená kombinovanú imunosupresívnu a imunostimulačnú liečbu. Velký rozvoj nastal v imunoterapii RA použitím monoklonových protilátok proti vybraným receptorom imunokompetentných buniek, aktivačným markerom týchto buniek a cytokínom (5). V posledných rokoch sa začali v liečbe reumatických chorôb okrem týchto liekov používať aj hydrolytické enzýmy predovšetkým pre ich protizápalový, analgetický a imunomodulačný účinok (aktivácia makrofágov, NK-buniek, zvýšenie fagocytózy; 2, 4). Z najnovších prác však vyplýva, že efekt proteolytických enzýmov na imunitnú odpoved je komplexnejší. Zasahujú do takých procesov, ako sú prezentácia antigénu a ovplyvnenie imunitnej odpovede cestou modulácie povrchových molekúl, predovšetkým adhezívnych a molekúl kooperujúcich pri prezentácii antigénu. Zníženie expresivity povrchových molekúl, najmä tých, ktoré majú dôležitú úlohu v interakcii buniek integrínov a adhezínov -je významné aj in vivo. Touto liečbou sa pravdepodobne zvyšuje aktivačný prah lymfocytov, predovšetkým tých, ktoré boli už raz aktivované (1). Tym sa dosiahne nie generalizovaná imunosupresia, ale lokálna imunomodulácia.
V priebehu troch rokov sme podávali tieto prípravky pacientom s rezistentnými formami reumatoidnej artritídy, Sjögrenovho syndrómu a systémového lupus erythematosus. Desiatim pacientom s reumatoidnou artritídou, ktorí v priebehu 3-6 mesiacov neodpovedali na bazálnu liečbu DMARDs, sme pridávali prípravok Wobenzym v dávkach 3 x 3 a 3 x 4 dražé denne. Počas 12-mesačnej liečby sa u týchto pacientov znížil Ritchieovej index a intenzita bolesti na vizuálnej analógovej škále zostala nezmenená. V laboratórnych parametroch sa zaznamenal mierny pokles sedimentácie červených krviniek, pokles hodnôt cirkulujúcich imunokomplexov a zvýšenie koncentrácie hemoglobínu. Hodnoty C-reaktívneho proteínu a fibrinogénu zostali nezmenené. Subjektívne pacienti udávali zmiernenie únavy a malátnosti, lepšiu toleranciu bazálnej liečby a celkové zlepšenie stavu, ktoré umožnilo prechodné zníženie dávky nesteroidových antireumatik.
Z dalších nozologických jednotiek, pri ktorých sme podávali proteolytické enzýmy, to bol Sjögrenov syndróm a systémový lupus erythematosus (SLE) s pozitívnymi antikardiolipínovými protilátkami. Primárny Sjögrenov syndróm s vysokou humorálnou aktivitou a často s celkovými prejavmi (vaskulitída, celková slabosť, Raynaudov syndróm) predstavuje závažný terapeutický problém, najmä ak intenzívna protizápalová a imunosupresívna liečba zlyhala. Siedmim pacientkám sme pridali k bazálnej liečbe Wobenzym v dávke 3 x 5 dražé. V priebehu komplexnej terapie udávali zmiernenie pocitu suchosti očí, úst a kože, ako aj zlepšenie prejavov Raynaudovho syndrómu. Z laboratórnych nálezov sme nezaznamenali jednoznačné zmeny vo vyšetrovaných parametroch. U niektorých pacientok klesla koncentrácia gamaglobulínov a titre reumatoidných faktorov detegovaných latexovým fixačným testom.
U 5 chorých s antifosfolipidovým syndrómom pri SLE považujeme za osobitne významné, že ani v jednom prípade sa nevyskytli cievne a krvácavé komplikácie počas kombinovanej terapie ani reaktivácia ochorenia, najmä prejavov zo strany CNS. V laboratórnych parametroch sa prejavila tendencia k normalizácii trombocytov, zníženiu koncentrácie antinukleárnych protilátok a poklesu humorálnej aktivity základného ochorenia. Liečba proteolytickými enzýmami bola spojená s minimálnym počtom nezávažných vedľajších účinkov a pacienti ju dobre tolerovali.
Z týchto skúseností môžeme povedať, že systémová enzymoterapia je vhodná ako podporná liečba pri celkovej protizápalovej a imunosupresívnej liečbe týchto reumatických chorôb. O ďalšom postavení hydrolytických enzýmov v terapii reumatických chorôb, akými sú napríklad psoriatická artritída, séronegatívne nediferencované polyartritídy, rezistentné formy lupusovej glomerulonefritídy, recidívy vírusových infekcií, najmä herpetických pri SLE, ale aj prejavy rôznych foriem primárnych a sekundárnych vaskulitíd, extraartikulárne formy reumatizmu a degeneratívne choroby, rozhodnú cielené zaslepené štúdie so súčasným sledovaním imunologických parametrov.

Literatúra

Lehmann, P.V.: Immunomodulation by proteolytic enzymes. Nephrol. Dial. Transplant., 11, 1996, s. 953-955.
Nouza, K., Wald, M.: Teoretické základy enzymopatie revmatických chorob. In: Rovenský, J., Máliš, F: Pokroky v reumatológii. Martin, Osveta, 1994, s. 143-154.

Rovenský, J., Strejček, J.. Mateička, F., Žlnay, D., Máliš, F.: Naše prvé skúsenosti s podávaním perorálnych proteolytických enzýmov pri zápalových reumatických chorobách. Rheumatologia 7, 1993, s. 239-246.

Sedláčková, M.: Léčba Wobenzymem - výsledky krátkodobé pilotní siudie u pacientů s revmatoidní artritidou. Čes. Revmatol., 3, 4, 1995. s. 177-179.
Vencovský, J., Tegzová, D.: Novinky v imunoterapii revmatoidní artritidy. Pokroky v revmatologii. Ed.: K. Pavelka, Vyd. Alter 1996, s. 137-148.


Úvod pro odborníky O firmě Kontakty Pomáháme druhým Poradna
Zánět a jeho ovlivnění SET Zvýšení využitelnosti antibiotik proteolytickými enzymy Angiologie, flebologie Diabetologie Gynekologie Chirurgie, traumatologie, ortopedie Imunologie Lymfologie ORL Pediatrie Revmatologie Sportovní medicína Stomatologie Urologie Literatura Časopisy s Impact faktorem Ostatní literatura SPC Wobenzym SPC Phlogenzym	Hydrolytické enzýmy v terapii zápalových reumatických chorôb Jozef Rovenský, Daniel Žlnay, Dagmar Mičeková, Alena Tuchyňová, Ľubica Rauová Výskumný ústav reumatických chorôb, Piešťany Reumatológia v teórii a praxi, 1998, Osveta, Martin SR , str. 926-927- ISBN 80-88824-80-X 158 K/254 Reumatické choroby predstavujú vo svojom celku nielen závažný zdravotnícky, ale aj ekonomický problém. Vyznačujú sa častým výskytom, sú jednou z najčastejších príčin pracovnej neschopnosti, dlhodobej invalidity a vyžadujú aj náročnú liečbu. Veľkým terapeutickým problémom sú rezistentné formy zápalových reumatických chorôb. Napriek velkým pokrokom v kombinovanej terapii bežne používanými liečebnými prostriedkami sa často nepodarí potlačiť aktivitu reumatoidnej artritídy (RA), juvenilnej chronickej artritídy (JCA) alebo ťažkých foriem ankylozujúcej spondylitídy (AS). Preto sa stále hladajú dalšie spôsoby liečby, ktorými by sa podarilo zastaviť malígny priebeh týchto rezistentných foriem (3). V zásade možno použiť kombinovanú terapiu liečebnými prostriedkami typu DMARDs, prípadne použiť imunomodulačnú liečbu, to znamená kombinovanú imunosupresívnu a imunostimulačnú liečbu. Velký rozvoj nastal v imunoterapii RA použitím monoklonových protilátok proti vybraným receptorom imunokompetentných buniek, aktivačným markerom týchto buniek a cytokínom (5). V posledných rokoch sa začali v liečbe reumatických chorôb okrem týchto liekov používať aj hydrolytické enzýmy predovšetkým pre ich protizápalový, analgetický a imunomodulačný účinok (aktivácia makrofágov, NK-buniek, zvýšenie fagocytózy; 2, 4). Z najnovších prác však vyplýva, že efekt proteolytických enzýmov na imunitnú odpoved je komplexnejší. Zasahujú do takých procesov, ako sú prezentácia antigénu a ovplyvnenie imunitnej odpovede cestou modulácie povrchových molekúl, predovšetkým adhezívnych a molekúl kooperujúcich pri prezentácii antigénu. Zníženie expresivity povrchových molekúl, najmä tých, ktoré majú dôležitú úlohu v interakcii buniek integrínov a adhezínov -je významné aj in vivo. Touto liečbou sa pravdepodobne zvyšuje aktivačný prah lymfocytov, predovšetkým tých, ktoré boli už raz aktivované (1). Tym sa dosiahne nie generalizovaná imunosupresia, ale lokálna imunomodulácia. V priebehu troch rokov sme podávali tieto prípravky pacientom s rezistentnými formami reumatoidnej artritídy, Sjögrenovho syndrómu a systémového lupus erythematosus. Desiatim pacientom s reumatoidnou artritídou, ktorí v priebehu 3-6 mesiacov neodpovedali na bazálnu liečbu DMARDs, sme pridávali prípravok Wobenzym v dávkach 3 x 3 a 3 x 4 dražé denne. Počas 12-mesačnej liečby sa u týchto pacientov znížil Ritchieovej index a intenzita bolesti na vizuálnej analógovej škále zostala nezmenená. V laboratórnych parametroch sa zaznamenal mierny pokles sedimentácie červených krviniek, pokles hodnôt cirkulujúcich imunokomplexov a zvýšenie koncentrácie hemoglobínu. Hodnoty C-reaktívneho proteínu a fibrinogénu zostali nezmenené. Subjektívne pacienti udávali zmiernenie únavy a malátnosti, lepšiu toleranciu bazálnej liečby a celkové zlepšenie stavu, ktoré umožnilo prechodné zníženie dávky nesteroidových antireumatik. Z dalších nozologických jednotiek, pri ktorých sme podávali proteolytické enzýmy, to bol Sjögrenov syndróm a systémový lupus erythematosus (SLE) s pozitívnymi antikardiolipínovými protilátkami. Primárny Sjögrenov syndróm s vysokou humorálnou aktivitou a často s celkovými prejavmi (vaskulitída, celková slabosť, Raynaudov syndróm) predstavuje závažný terapeutický problém, najmä ak intenzívna protizápalová a imunosupresívna liečba zlyhala. Siedmim pacientkám sme pridali k bazálnej liečbe Wobenzym v dávke 3 x 5 dražé. V priebehu komplexnej terapie udávali zmiernenie pocitu suchosti očí, úst a kože, ako aj zlepšenie prejavov Raynaudovho syndrómu. Z laboratórnych nálezov sme nezaznamenali jednoznačné zmeny vo vyšetrovaných parametroch. U niektorých pacientok klesla koncentrácia gamaglobulínov a titre reumatoidných faktorov detegovaných latexovým fixačným testom. U 5 chorých s antifosfolipidovým syndrómom pri SLE považujeme za osobitne významné, že ani v jednom prípade sa nevyskytli cievne a krvácavé komplikácie počas kombinovanej terapie ani reaktivácia ochorenia, najmä prejavov zo strany CNS. V laboratórnych parametroch sa prejavila tendencia k normalizácii trombocytov, zníženiu koncentrácie antinukleárnych protilátok a poklesu humorálnej aktivity základného ochorenia. Liečba proteolytickými enzýmami bola spojená s minimálnym počtom nezávažných vedľajších účinkov a pacienti ju dobre tolerovali. Z týchto skúseností môžeme povedať, že systémová enzymoterapia je vhodná ako podporná liečba pri celkovej protizápalovej a imunosupresívnej liečbe týchto reumatických chorôb. O ďalšom postavení hydrolytických enzýmov v terapii reumatických chorôb, akými sú napríklad psoriatická artritída, séronegatívne nediferencované polyartritídy, rezistentné formy lupusovej glomerulonefritídy, recidívy vírusových infekcií, najmä herpetických pri SLE, ale aj prejavy rôznych foriem primárnych a sekundárnych vaskulitíd, extraartikulárne formy reumatizmu a degeneratívne choroby, rozhodnú cielené zaslepené štúdie so súčasným sledovaním imunologických parametrov. Literatúra Lehmann, P.V.: Immunomodulation by proteolytic enzymes. Nephrol. Dial. Transplant., 11, 1996, s. 953-955. Nouza, K., Wald, M.: Teoretické základy enzymopatie revmatických chorob. In: Rovenský, J., Máliš, F: Pokroky v reumatológii. Martin, Osveta, 1994, s. 143-154. Rovenský, J., Strejček, J.. Mateička, F., Žlnay, D., Máliš, F.: Naše prvé skúsenosti s podávaním perorálnych proteolytických enzýmov pri zápalových reumatických chorobách. Rheumatologia 7, 1993, s. 239-246. Sedláčková, M.: Léčba Wobenzymem - výsledky krátkodobé pilotní siudie u pacientů s revmatoidní artritidou. Čes. Revmatol., 3, 4, 1995. s. 177-179. Vencovský, J., Tegzová, D.: Novinky v imunoterapii revmatoidní artritidy. Pokroky v revmatologii. Ed.: K. Pavelka, Vyd. Alter 1996, s. 137-148.
	Lék pro vnitřní užití. Čtěte pečlivě příbalovou informaci. Inzertní stránky společnosti MUCOS Pharma CZ, s.r.o. - tel: (+420)-267 750 003