Literatura
|
Hydrolytické enzýmy v terapii zápalových reumatických chorôb
Jozef Rovenský, Daniel Žlnay, Dagmar Mičeková, Alena Tuchyňová,
Ľubica Rauová
Výskumný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Reumatológia v teórii a praxi, 1998, Osveta, Martin SR
, str. 926-927- ISBN 80-88824-80-X
158 K/254
Reumatické choroby predstavujú vo svojom
celku nielen závažný zdravotnícky, ale aj ekonomický problém. Vyznačujú
sa častým výskytom, sú jednou z najčastejších príčin pracovnej neschopnosti,
dlhodobej invalidity a vyžadujú aj náročnú liečbu. Veľkým terapeutickým
problémom sú rezistentné formy zápalových reumatických chorôb. Napriek
velkým pokrokom v kombinovanej terapii bežne používanými liečebnými
prostriedkami sa často nepodarí
potlačiť aktivitu reumatoidnej artritídy (RA), juvenilnej chronickej
artritídy (JCA) alebo ťažkých foriem ankylozujúcej spondylitídy (AS).
Preto sa stále hladajú dalšie spôsoby liečby, ktorými by sa podarilo
zastaviť malígny priebeh týchto rezistentných foriem (3).
V zásade možno použiť kombinovanú terapiu
liečebnými prostriedkami typu DMARDs, prípadne použiť imunomodulačnú
liečbu, to znamená kombinovanú imunosupresívnu a imunostimulačnú liečbu.
Velký rozvoj nastal v imunoterapii RA použitím monoklonových protilátok
proti vybraným receptorom imunokompetentných buniek, aktivačným markerom
týchto buniek a cytokínom (5). V posledných rokoch sa začali v liečbe
reumatických chorôb okrem týchto liekov používať aj hydrolytické
enzýmy predovšetkým pre ich protizápalový,
analgetický a imunomodulačný účinok (aktivácia makrofágov, NK-buniek,
zvýšenie fagocytózy; 2, 4). Z najnovších prác však vyplýva, že efekt
proteolytických enzýmov na imunitnú odpoved je komplexnejší. Zasahujú
do takých procesov, ako sú prezentácia
antigénu a ovplyvnenie imunitnej odpovede cestou modulácie povrchových
molekúl, predovšetkým adhezívnych a molekúl kooperujúcich pri prezentácii
antigénu. Zníženie expresivity povrchových molekúl, najmä tých, ktoré
majú dôležitú úlohu v interakcii
buniek integrínov a adhezínov -je významné aj in vivo. Touto liečbou
sa pravdepodobne zvyšuje aktivačný prah lymfocytov, predovšetkým tých,
ktoré boli už raz aktivované (1). Tym sa dosiahne nie generalizovaná
imunosupresia, ale lokálna imunomodulácia.
V priebehu troch rokov sme podávali tieto prípravky pacientom s rezistentnými
formami reumatoidnej artritídy, Sjögrenovho syndrómu a systémového lupus
erythematosus. Desiatim pacientom s reumatoidnou artritídou, ktorí v
priebehu 3-6 mesiacov neodpovedali na bazálnu
liečbu DMARDs, sme pridávali prípravok Wobenzym v dávkach 3 x 3 a 3
x 4 dražé denne. Počas 12-mesačnej liečby sa u týchto pacientov znížil
Ritchieovej index a intenzita bolesti na vizuálnej analógovej škále
zostala nezmenená. V laboratórnych
parametroch sa zaznamenal mierny pokles sedimentácie červených krviniek,
pokles hodnôt cirkulujúcich imunokomplexov a zvýšenie koncentrácie hemoglobínu.
Hodnoty C-reaktívneho proteínu a fibrinogénu zostali nezmenené. Subjektívne
pacienti udávali zmiernenie únavy
a malátnosti, lepšiu toleranciu bazálnej liečby a celkové zlepšenie
stavu, ktoré umožnilo prechodné zníženie dávky nesteroidových antireumatik.
Z dalších nozologických jednotiek, pri ktorých sme podávali proteolytické
enzýmy, to bol Sjögrenov syndróm a systémový
lupus erythematosus (SLE) s pozitívnymi antikardiolipínovými protilátkami.
Primárny Sjögrenov syndróm s vysokou humorálnou aktivitou a často s
celkovými prejavmi (vaskulitída, celková slabosť, Raynaudov syndróm)
predstavuje závažný terapeutický
problém, najmä ak intenzívna protizápalová a imunosupresívna liečba
zlyhala. Siedmim pacientkám sme pridali k bazálnej liečbe Wobenzym v
dávke 3 x 5 dražé. V priebehu komplexnej terapie udávali zmiernenie
pocitu suchosti očí, úst a kože, ako aj zlepšenie
prejavov Raynaudovho syndrómu. Z laboratórnych nálezov sme nezaznamenali
jednoznačné zmeny vo vyšetrovaných parametroch. U niektorých pacientok
klesla koncentrácia gamaglobulínov a titre reumatoidných faktorov detegovaných
latexovým fixačným testom.
U 5 chorých s antifosfolipidovým
syndrómom pri SLE považujeme za osobitne významné, že ani v jednom prípade
sa nevyskytli cievne a krvácavé komplikácie počas kombinovanej terapie
ani reaktivácia ochorenia, najmä prejavov zo strany CNS. V laboratórnych
parametroch sa prejavila tendencia
k normalizácii trombocytov, zníženiu koncentrácie antinukleárnych protilátok
a poklesu humorálnej aktivity základného ochorenia. Liečba proteolytickými
enzýmami bola spojená s minimálnym počtom nezávažných vedľajších účinkov
a pacienti ju dobre tolerovali.
Z týchto skúseností môžeme povedať, že
systémová enzymoterapia je vhodná ako podporná liečba pri celkovej protizápalovej
a imunosupresívnej liečbe týchto reumatických chorôb. O ďalšom postavení
hydrolytických enzýmov v terapii reumatických chorôb, akými sú
napríklad psoriatická artritída, séronegatívne nediferencované polyartritídy,
rezistentné formy lupusovej glomerulonefritídy, recidívy vírusových
infekcií, najmä herpetických pri SLE, ale aj prejavy rôznych foriem
primárnych a sekundárnych vaskulitíd, extraartikulárne
formy reumatizmu a degeneratívne choroby, rozhodnú cielené zaslepené
štúdie so súčasným sledovaním imunologických parametrov.
Literatúra
- Lehmann, P.V.: Immunomodulation by proteolytic enzymes. Nephrol.
Dial. Transplant., 11, 1996, s. 953-955.
- Nouza, K., Wald, M.: Teoretické základy enzymopatie revmatických
chorob. In: Rovenský, J., Máliš, F: Pokroky v reumatológii. Martin,
Osveta, 1994, s. 143-154.
- Rovenský, J., Strejček, J.. Mateička, F., Žlnay, D., Máliš, F.:
Naše prvé skúsenosti s podávaním perorálnych proteolytických enzýmov
pri zápalových reumatických chorobách. Rheumatologia 7, 1993, s. 239-246.
- Sedláčková, M.: Léčba Wobenzymem - výsledky krátkodobé pilotní siudie
u pacientů s revmatoidní artritidou. Čes.
Revmatol., 3, 4,
1995. s. 177-179.
- Vencovský, J., Tegzová, D.: Novinky v imunoterapii revmatoidní artritidy.
Pokroky v revmatologii. Ed.: K. Pavelka, Vyd. Alter 1996, s. 137-148.
|